Nestáva sa často, že by som sa netešil na fotbal, ale v sobotu som sa nemal prečo tešiť. Vedel som, že nás bude málo a že sa fotbal odohraje v komornej atmosfére, lebo samozrejme okrem nás šiestich nikto iný v Senici nemá záujem fandiť.
V Knajpe sme sa stretli šiesti, trošku sa popilo a išlo sa na štadión. Nálada pripomínala skôr pohrebný pochod než pochod na štadión. Náladu aspoň trošku zlepšil fakt, že sme mali vstupné zadarmo, keďže sme na sebe mali oblečené veci s logom FK SENICA. Celkom vydarený ťah od vedenia ako menšie zadosťučinenie za Myjavu, ale naplniť tribúny sa aj tak nepodarilo.
Pod svetelnou tabuľou nás už čaká zopár 11 ročných rowdies, ktorí keď zistili, že sa sťahujeme na kraj tribúny, opúšťajú svoje miesta a rozbehnú sa za nami. Ako keby rozdávame niečo zadarmo. Toto sa mnohým z nás nelúbi, ale vyhnať ich samozrejme nemôžeme. Keď si chcú chlapci zapičovat, tak im v tom brániť nebudeme. Zo začiatku sa ešte postaral o menšie prekvapenie pán Sládek, ktorý priniesol vlajky a vyvesil ich na plot. Prvý polčas je mrtvý, ale už počas neho nám Juro všetkým dáva vedieť, že v druhom polčase sa bude kričať, a kto nebude, tak toho ... . A nakoniec sme si v druhom polčase trošku zaspívali, zakričali, zapískali a zatléskali.
Senica prehrala a išlo sa domov.
|
